Platy učiteľov, všetci vieme, sú naozaj úbohé. Preto mnohí hľadajú nejakú príležitosť privyrobiť si. Písanie článkov do časopisov, odbornej tlače a v poslednom čase aj na rôzne portály, je zdanlivo dobrou príležitosťou. Aj ja som si to donedávna myslela. Dokonca ma oslovili a ponúkli mi zmluvy, aby som pre niektoré z nich písala príspevky. Netrvalo dlho a k mojim článkom som začala dostávať od "vedenia" rôzne pripomienky, s ktorými som ťažko mohla súhlasiť. (Príspevky si môžete v plnom znení prečítať na tomto blogu.) Spočiatku som sa prispôsobila a jeden príspevok som prepracovala. Ale potom mi to došlo: príspevky, ktoré idú do podstaty, ktoré kriticky skúmajú nedostatky systému a navrhujú systémové riešenia – sú nežiaduce! To mi vnuklo myšlienku, prečítať si pozorne príspevky, ktoré sú zverejňované. Čo som zistila? Väčšina je písaná naozaj preto, že ich autori majú za to zaplatené... Mnohé sú ťažko čitateľné, rozvláčne, viac umelecké ako vecné, viac špecializované ako komplexné. Aj keď pomenujú problém, neskúmajú ho do hĺbky, logicky ani neponúkajú metodicky premyslené postupy. Napriek tomu sú uverejnené a ich autori za ne dostanú slušný honorár. Portály zriadené preto, aby „priťahovali“ učiteľov, teda neponúkajú obsah, ktorý by im pomáhal orientovať sa v súčasnom zmanipulovanom školskom systéme. Naopak: mnohé majú za cieľ, každý problém „rozkúskovať“ (obmedzením rozsahu článkov) a skúmanie akýkoľvek súvislostí čo najviac eliminovať. Čo je ale oveľa závažnejšie, učiteľ, ktorý si tieto súvislosti neuvedomí, sa postupne z tvorivého učiteľa stáva učiteľom "prispôsobeným". A tak bez pochybností prijíma rôzne „nové a moderné“ metódy výchovy a vzdelávania, ktoré tieto zdroje učiteľom predkladajú, ale ktorých ciele sú v podstate úzko komerčné. Sám je autorom mnohých z nich, tak prečo by neveril tým ostatným? Väčšina článkov o výchove a vzdelávaní obsahuje množstvo takto prijatých myšlienok, nad ktorými sa ich autori zjavne hlbšie nezamysleli. Mali by tak urobiť čo najskôr, inak musia niesť spoluzodpovednosť za stav školského systému, k úpadku ktorého svojimi článkami a myšlienkami tiež prispievajú. V ďalších príspevkoch sa budem venovať rozboru jednotlivých myšlienok z rôznych článkov, o ktorých si myslím, že neboli ich autormi poňaté a pochopené v širších súvislostiach.
Informatizácia – ale aká....
Nedávno som dostala e-mailom správu o ďalšom novom webovom portáli pre učiteľov. Stále pribúdajú nejaké nové, čo by mohlo učiteľov tešiť. To však v len prípade, že by mali potešenie zo „skúmania“ prevažne neprehľadne usporiadaného obsahu na väčšine z nich. V prípadoch, keď obsah nie je na prvý pohľad prehľadný, mám pochybnosti o pedagogickej kvalifikácii autorov portálu. Zvládnuť takto prakticky princípy systémovosti, komplexnosti a názornosti by malo byť základnou podmienkou portálu, ktorý si nárokuje informovať učiteľov. Žiaľ, opak je pravdou. Na každom portáli je vždy niečo dobré, ale niekedy to musím prácne hľadať, väčšinou to však nájdem „len náhodou“. Ak si takto náhodou nájdem na prvý pohľad dobrý portál, po čase na ňom nastanú zmeny, ktoré ma zaskočia. Pôvodný obsah už nie je tam, kde bol, ale niekde inde. Alebo ho tam už vôbec nenájdem. Takže pomaly nadobúdam presvedčenie, že cieľom väčšiny portálov pre učiteľov vlastne nie je, pomáhať im v práci, ale naopak – čo najviac ich dezorientovať a zahlcovať množstvom neúplných, nepodstatných, nesúvisiacich či navzájom si odporujúcich informácií. Dokonca niektoré postupy poukazujú na snahu manipulovať s učiteľmi. Akoby sa niekto snažil odpútavať učiteľa od jeho pedagogického poslania, neustále o sebe pochybovať, orientovať sa prevažne na špecifické odborné problémy, týkajúce sa predmetovej problematiky. Prečo chce každý pritiahnuť práve na ten svoj portál čo najviac učiteľov? Nie je to preto, že cez školy, žiakov a rodičov sa najlepšie predáva každá reklama a učiteľ je ten najlepší sprostredkovateľ? Nestačil by učiteľom jediný portál, na ktorom by našli naozaj všetko, čo potrebujú? V takej podobe, aby nemuseli danú informáciu hľadať inde a aby ju našli v čo najkratšom možnom čase. Portál bez reklamy a zbytočných „upútaviek“. Bola by som ochotná za taký portál aj zopár Eur zaplatiť, pretože už ma začína rozčuľovať, koľko času musím stále častejšie obetovať, aby som na toľkých rôznych portáloch našla celkom jednoduchú informáciu. Podobnú skúsenosť mám aj s webovými stránkami škôl, školských úradov a školských inštitúcií. Keď som tento príspevok poslala na zverejnenie, myslíte, že ho prijali? Tak som sa rozhodla, že už budem písať len sem, radšej bez nároku na honorár, ale slobodne a bez autocenzúry. O tom podrobne nabudúce.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)