Učitelia, na slovíčko.....

      Rada by som v tomto príspevku odporučila všetkým pedagógom, učiteľom, vychovávateľom, nielen tým, ktorí na portáli "Zborovňa" diskutujú o problémoch v školstve, aby namiesto vzdelávania sa „o ničom“, ktoré ponúkajú MPC a iné „vzdelávacie“ inštitúcie, začali radšej študovať literatúru, na ktorú ich nikto z lektorov žiadneho školenia neupozorní. Sama som ešte pred troma rokmi bola „zmanipulovaná“ tak, ako si to naprogramovali nadnárodné spoločnosti, ktoré stoja za všetkým zlom a nespravodlivosťou, ktoré sa „v plnej nahote“ na celom svete vyplavujú na povrch...

       Kolegyne a kolegovia, uvedomujeme si, za čím a za kým tieto inštitúcie v našom každodennom živote stoja? Všimli sme si dobre ľudí, ktorí nám predkladajú rôzne projekty a koncepcie, ktoré predtým s nami vôbec nekonzultovali a stavajú nás hneď „pred hotovú vec“? A keď sa im nepodarí nás presvedčiť, tak jednoducho veci realizujú nátlakom? Prečo to robia? No, jednoducho preto, lebo sú za to dobre zaplatení... Sú medzi nimi (nami) aj takí, ktorí diskutujú na rôznych fórach, píšu články na svojich blogoch alebo portáloch, určeným učiteľom. Robia to však nie preto, že školstvu chcú naozaj dobre, ale preto, aby učiteľov ešte viac zavádzali, dezorientovali, pretože aj keď veľa vecí kritizujú, podstate problémov sa šikovne vyhýbajú. Nevidia ich, alebo ich nechcú vidieť?
     „Kľúčoví ľudia“ v rôznych inštitúciách pomáhajú nadnárodným obchodným spoločnostiam presadzovať ich ciele a zvyšovať ich zisky. Sú to ľudia dvojakí – takí, ktorí sú dobre zaplatení za to, čo robia a dobre vedia, čo robia.... (Prečo viacerí riaditelia štátnych a verejných inštitúcií „prežijú“ každú vládu? Prečo sú na svojich miestach neohrozene už celé roky?) Alebo sú to ľudia, ktorí sú zaplatení, ale nechápu, čo vlastne robia... Preto aj boli do svojich funkcií vybraní... Sú to ľudia, ktorí úprimne veria, že robia dobrú vec. Je na nich „navalenej“ množstvo práce, aby nemali čas premýšľať o širších súvislostiach. Sú im podsúvané informácie, ktoré ich pomaly vedú cestou, prispievajúcou ich „zamestnávateľom“ k stále vyšším ziskom. Z osobnej skúsenosti viem, aké rafinované prostriedky také firmy používajú... Nebudem konkrétna, musí na to prísť každý sám, potom môže byť schopný vidieť pravdu okolo seba celkom nezaujate a  s otvorenými očami. Týka sa to totiž aj ľudí, o ktorých si mnohí myslia, aké dobré a „ušľachtilé“ úmysly ich vedú k ich aktivitám. Žiaľ, akokoľvek by som chcela niektorým z nich dôverovať, takmer sa to nedá......

      Až vtedy budeme môcť hovoriť o kvalite vzdelávania učiteľov, keď sa budú vzdelávať o tom, o čom sa vzdelávať majú, teda o skutočnom živote.... Keď budú mať aj časový priestor na to, aby ho mohli skúmať a študovať. Mne v tom pomohla táto literatúra a myšlienky ľudí, ktorých môžem nazvať „osvietenými“: Začať od seba, najprv preskúmať svoje vlastné myslenie a správanie – to je jediná cesta, ako zmeniť pomery okolo seba. Nie je to len „otrepaná“ fráza... Využite preto nadchádzajúce obdobie pokoja a oddychu a začnite študovať aj seba, inak ako doteraz.

      Štúdiom na tomto blogu zverejnenej, aj  inej podobnej literatúry, ako aj analýzou osobných skúseností z pôsobenia v Asociácii výchovných poradcov (priame kontakty so zástupcami ministerstva školstva, pracovníkmi ním riadených organizácii – MPC, ŠPÚ, KŠÚ, VÚDPaP-u, CPPPaP) a tiež neoceniteľnými skúsenosťami z pôsobenia v sieti finančného poradenstva, som dospela k záveru, že učitelia by mali okrem „boja“ za svoje ohodnotenie, zamerať svoju energiu hlavne na bojkot komerčných a umelo vytvorených princípov (v pracovnej podobe) výchovy a vzdelávania, ktoré zásadne prispeli k úpadku nielen nášho školstva,  ale neustále spôsobujú časový stres množstvu ľudí, ktorý vyvoláva množstvo negatívnych následkov.

Sú to, podľa mňa, (zatiaľ) tieto „princípy“:

• permanentne opakované „reformy“ a zmeny, zámerný chaos a časový nátlak 
• nanútená „tvorivosť“, neprirodzená aktivita, súťaživosť, úspech a konkurencia
• na jednej strane medzinárodná spolupráca, na druhej strane súťaživosť škôl na regionálnej úrovni, ktorá akúkoľvek spoluprácu vylučuje
• testovanie schopností na základe kritérií založených na rýchlosti, náhodnosti, jednostrannosti
• jednostranná komunikácia, informatizácia a manipulácia so zameranosťou  na „cieľové skupiny“
• byrokratické riadenie – čím vyššia funkcia, tým menšia konkrétna zodpovednosť za výsledky
• propagácia činnosti a „zviditeľňovanie sa“ navonok namiesto vytvárania vzťahov vnútri organizácie
• takzvaný individuálny prístup, založený na  jednostrannom presadzovaní „osobných práv“, ale potláčajúci jednak väčšinu a tiež výnimky (výnimočné osobnosti)
• ochrana autorských práv, normatívne násilie a princíp vlastníctva namiesto „slobodného šírenia“ skutočne tvorivých a obsahovo hodnotných myšlienok
• na jednej strane globalizácia, na druhej strane úzka špecializácia a izolácia vied, vedných odborov, školských predmetov, všetkých oblastí života a teda aj ľudí, ktorí sa na ich „rozvoji“ podieľajú
• motivácia materiálnym ohodnotením (firmy, zasahujúce do školstva), klamlivá reklama, štátom podporovaná výchova konzumentov
• „budovanie vzdelanostnej spoločnosti“, celoživotné vzdelávanie realizované nadnárodnými spoločnosťami vytvorenými a dotovanými firmami a vytvárajúce stále nové „tvorivé“  formy aktivít s jediným cieľom: zarábať na ľuďoch a manipulovať s nimi
• preferovanie „moderného“ obsahu vzdelávania, založeného na deformácii humanistických ideálov, na druhej strane absolútne ignorovanie výchovy, zbavenej akejkoľvek manipulácie
• jednostranné a účelné vytváranie „nových pojmov“, ich manipulatívne napĺňanie obsahom, deformovanie materinského jazyka a násilné zavádzanie „cudzích pojmov“ do praxe
• kariérové poradenstvo, zdôrazňujúce význam „kariéry“ pred osobným životom, príprava pre „trh práce“ (kde sa ľudia „trhajú“ o prácu) a celkom vylučujúce diskusiu o význame oddychu, ktorý by umožnil človeku nielen v pokoji premýšľať, ale by aj prispel k zlepšeniu nášho zdravotného stavu

      A teraz sa spýtajme: Koľkí z nás sa prispôsobili týmto princípom, „prijali ich za svoje“,  roky napomáhali tomu, aby sa v školstve realizovali a nesú teda spoluzodpovednosť za stav, ktorý v školstve máme? Naozaj nie sme schopní ich zo škôl odstrániť? Začnime teda hneď! Každý v tej svojej škole! Pričiňme sa sami, aby nám ubudlo zbytočnej práce.... keď už je zle ohodnotená, nech jej je aspoň menej! (Tej práce, na ktorej v konečnom dôsledku zarába niekto iný.)